JEDEN VÝNIMOČNÝ ČLOVEK...

Moja internacionalizácia
23.11.2018

 

Jeden výnimočný človek, ktorý sa o nás skvele postaral

Je toho priveľa na to, aby som spočítal, koľko ľudí sa o mňa doteraz v živote postaralo. Väčšinou išlo o pracovné záležitosti a tiež o obdobie, keď som bol študent. Bol tu však jeden výnimočný človek, ktorý neprejavil starostlivosť iba o mňa, ale o celú moju rodinu. Hoci už tento človek zomrel, jeho láskavá tvár a predstava sa sa mi ešte často zjavuje. Stretnutie s ním bolo úplne nečakané a bolo to pri zvláštnej príležitosti. Keď som mal po tridsiatke, objavil sa v mojej firme, aby dodal nejaké súčiastky a hoci s mojou prácou nemal nič spoločné, pozdravil ma a dali sme sa do reči. Tento obyčajný pozdrav vyústil do priateľstva, ktoré pretrvalo celé desaťročia a tento človek sa stal v našom živote nezabudnuteľnou osobou.

Bol to pre mňa človek, ktorý ma dosť poučil o ľudskom živote. Prvýkrát  som sa s ním stretol a rozprával vo veku okolo 35 rokov a on mal okolo 55. V tom čase už prišiel o manželku a najviac sa tešil z toho, že sa mimo práce môže hrať s vnučkami svojich dvoch dcér. Moje deti boli takmer v rovnakom veku ako jeho vnučky, takže sme sa veľa rozprávali a trávili sme spolu veľa času. Medzitým mu na náhlu chorobu zomrela jedna z dcér a jeho nešťastia sa prelínali. Musela to byť pre neho veľká bolesť, keď vo veku asi 60 rokov najskôr umrela jeho manželka a o pár rokov na to jeho dieťa. Veľmi trpel, aj keď na povrchu nedával nič najavo.

Veľakrát nás aj s vnučkami navštívil u nás v Saitame. Oni bývali v Kjóte a tak tu obyčajne pobudli dva dni. Párkrát prenocovali u nás, ale potom nástojil na tom, že chcú spať v blízkom hoteli. Neskôr som sa ho opýtal prečo a on odpovedal, že nás nechce otravovať prípravami na spanie a prípravami raňajok pre neho a jeho vnučky. Skrátka, bol veľmi citlivý a ohľaduplný k iným a aj keď všetkým všemožne pomáhal, on nechcel robiť starosti nikomu.

Nie som si istý, či bojoval počas druhej svetovej vojny. Ale veľmi dobre si pamätal históriu vojny a tiež udalosti, ktoré sa udiali vo vojne a neskôr medzi Československom, Nemeckom aj Sovietskym zväzom. Možno aj preto, keď som po prvýkrát koncom mojich tridsiatich rokov pozval do Japonska mojich československých svokrovcov, tak sa veľmi potešil a veľmi mi s návštevou pomohol. So svokrom sa im ťažko rozprávalo, ale manželka bola dobrý tlmočník, tak si dobre porozumeli a nás to veľmi potešilo. Môj svokor bol počas vojny zajatý nemeckou armádou, ale podarilo sa mu ujsť. Keď tuto príhodu počul môj priateľ, do očí sa mu tisli slzy a požiadal môjho svokra o pevný stisk ruky. Neskôr som sa s ním rozprával o tom, že keby bola nemecká armáda odvliekla môjho svokra do vojnového tábora a keby tam bol prišiel o život, tak by moje manželstvo neexistovalo. Preto veľakrát povedal, že by sa chcel ísť pozrieť do Československa. Myslím, že útek môjho svokra zo zajatia nemeckej armády ho ešte viac primäl k tomu, aby sa o Československo zaujímal. Namiesto návštevy Československa nás však prišiel z Japonska navštíviť, keď sme žili v Anglicku a všetci sme ho tam s radosťou privítali. Bolo to veľmi bolestné, keď asi rok po našom návrate do Japonska náhle podľahol rakovine.

Okrem cestovania s vnučkami mal ešte jednu záľubu. Vyrábal modely lietadiel s motorom na diaľkové ovládanie, do ktorého zasväcoval aj môjho syna. V jeho dome bolo niekoľko modelov lietadiel. Myslel som si, že pri pohľade na lietadlo voľne lietajúce na oblohe si možno chcel pripomenúť svoju manželku, ktorá už dávnejšie zomrela, a tiež na svoju druhú dcéru.

Deťom vždy nakúpil množstvo hračiek. Keďže starý otec na Slovensku predčasne zomrel a môj otec bol príliš starý na to, aby prišiel k nám z Wakayamy, on bol pre naše deti milovaným dedkom.

Volal sa pán Hiraoka, meno, na ktoré deti nikdy nezabudnú. Bolo to prvé a posledné stretnutie na tomto svete, pri ktorom sme celá rodina stretli láskavého a nezištného človeka, ktorému robilo potešenie sa o nás starať. Pamiatku na toto stretnutie si chcem uchovať vo svojom srdci až do smrti.

---

Esej z prekladu knihy THE NAKED TRUTH

Osamu Minoo: NAHÁ PRAVDA, Vydavateľstvo Sanseido, 2021

Z japonského originálu s podporou Google Translate
voľne preložila Viera Minoo, marec 2022