O autorovi

Osamu Minoo has been eagerly interested in international affairs, international history, politics, relationships, arts etc. since his early youth and this motivated him into studying and working abroad.

He resides in Japan now, however, his passion for learning / studying about Japan / international relations never leaves him.

---

Už od ranej mladosti sa zaujímam o medzinárodné dianie, medzinárodnú históriu, politiku, vzťahy, umenie atď.. To ho motivovalo k štúdiu a práci v zahraničí. Teraz žijem v Japonsku, no vášeň pre učenie sa / štúdium o Japonsku / medzinárodných vzťahoch ma neopúšťa.

V minulosti som žil dvakrát v Európe.

Prvýkrát to bolo postgraduálne štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v rokoch 1974 až 1976. V tom čase bolo Československo ešte socialistickou krajinou a bol som prekvapený veľa vecami, ktoré som v Japonsku nemohol zažiť.

Druhýkrát to bolo v rokoch 1992 až 1998, keď japonská spoločnosť, pre ktorú som pracoval, odkúpila britskú spoločnosť. Naša rodina žila vo Veľkej Británii a v dôsledku toho veľa vecí malo vplyv na náš rodinný život. Počas tohto obdobia som tiež pracoval krátkodobo vo Francúzsku v sesterskej spoločnosti, ktorá poskytovala obchodnú podporu firme v Británii. V tom čase som bol dosť zaneprázdnený dohľadom nad distribúciou produktov firmy na väčšinu európskeho trhu. Z tohto dôvodu sú v tejto knihe aj štyri eseje o Británii a iných európskych krajinách.

Na záver musím poznamenať, že je tu ešte jeden aspekt, ktorým sa ako manželský pár líšime od bežných japonských párov. Sme medzinárodné manželstvo. To, že

Moja manželka je cudzinka, s ktorou som sa spoznal počas štúdií v zahraničí na Slovensku. Pozná zvyky európskych krajín, čo mne a našim deťom pri cestovaní do iných európskych krajín veľmi pomáhalo.

Milujem eseje o Japonsku, ale keď píšem, tak cítim dopad skúseností zo zahraničia, najmä vo vzťahoch európskych krajín a Japonska. V Japonsku žijeme dlhšie ako v Európe a keďže sme medzinárodná rodina, tak sa musíme na veci často pozerať z oboch strán.

Nehovorím, ktoré moje eseje sú dobré a ktorým trochu chýba pôsobivosť, ale všetky sú pravdivé „nahé vyznania“. A bude mi veľkou cťou, ak si ich prečítate.