MOJA MLADOSŤ: „Ťažké dni“.

Šíry svet
20.06.2018

 

Moja mladosť: „Ťažké dni“

Aký vek vo všeobecnosti znamená mladosť? Niektorí môžu povedať, že som mladý, kým môj život trvá. Tu mladosť nie je obmedzená, pretože celý život podľa vôle toho-ktorého človeka definovaný ako mladosť. Vzhľadom na fyzický úpadok si však myslím, že nazývať ľudí po 50-ke ešte mladými sa rozchádza s realitou. Inými slovami, správnym vekom na užívanie mladosti je 20, 30 a 40 rokov.

Skôr než som v mladosti myslel na užívanie, veril som, že ak do života vložíte všetku svoju energiu, vyriešite tým väčšinu vecí. Zhodou nešťastných okolnosti sa v mojich dvadsiatich rokoch pretriasal univerzitný spor a zrušenie prijímacích skúšok na niektoré vysoké školy, a to mi prinieslo smolu, ktorej sa nedalo vyhnúť. Myslel som si, že mi to otvorí cestu a pomôže urobiť krok vpred bez ohľadu na nepriaznivú situáciu, do ktorej som sa dostal a postaviť sa novým výzvam ako nechať súčasnú nepriaznivú situáciu pôsobiť na môj osud. Predtým som chodil na odbornú strednú školu založenú firmou, no po dvoch rokoch pre nevyhovujúci finančný stav firmy školu zatvorili. Preto som musel nastúpiť na miestnu strednú školu o dva roky neskôr ako moji rovesníci. Keď som sa o dva roky neskôr dostal k bráne prijímacích skúšok na univerzitu, prijímacie skúšky na Tokijskú univerzitu a Tokijskú pedagogickú univerzitu (v súčasnosti University of Tsukuba) boli zrušené a náročnosť prijímacích skúšok klesala. Podarilo sa mi však dostať na inú vysokú školu. Moje financie na životné náklady na univerzite nestačili, ale bol som vďačný, že finančnú podporu mi poskytli dobrovoľníci v mojom rodnom meste. Na túto ich láskavosť nikdy nezabudnem. Existoval aj štátny štipendijný fond. Môj otec povedal, že by bolo dobré, keby som mohol ísť na vysokú školu s vypätím všetkých síl, ale s tým, že svoje životné náklady zvládnem sám. Pre mňa však bolo ťažké pokračovať  v štúdiu štyri roky bez toho, aby som z domu dostal nejaké peniaze. Keď som sa pýtal spolužiakov, nikto nepovedal, že z domu nedostáva žiadne peniaze. Isté je, že som sa narodil v tejto vysokoškolskej ére, aby som bol úplne finančne nezávislý, nech sa deje čokoľvek. Aj v súčasnosti míňam peniaze na dôležité veci, ale už nie toľko na iné triviálne veci.

Po tom, ako som konečne nastúpil na univerzitu, som si myslel, že by som mohol tvrdo študovať a užívať si univerzitný život. Asi pol roka po nástupe na štúdium bola moja univerzita kvôli študentskému aktivizmu zatvorená. Tento aktivizmus začal v Tokiu a pomerne rýchlo sa rozšíril aj na našu univerzitu. S ohľadom na to som mal študovať sám, no nevedel som sa zbaviť školného a tak som oslovil zamestnancov univerzity, aby som si mohol nájsť brigádu. Začal som pracovať na čiastočný úväzok vo výrobni kovových misiek na ryžu, kde ľudí ľahko prijímali. Táto brigáda napokon trvala až do skončenia sporu o univerzitu, teda asi pol roka. Za toto obdobie musela každá špecializácia na fakulte podať len výkaz, takže za štyri roky na vysokej škole som mohol študovať len niečo vyše troch rokov.

Začal som si uvedomovať, že postupne dvíham hlavu a že nemôžem robiť nič obyčajné. Žil som na vysokej škole ako každý iný, no pamätám si, ako som sa snažil zistiť, akým smerom sa mám vydať, aby som opakované utrpenie zmenil na niečo, v čo môžem dúfať.

Na konci tretieho ročníka predo mnou viseli tmavé mračná pracovných ťažkostí kvôli recesii. Z hĺbky srdca som bol naplnený túžbou držať sa Boha. Moja mladosť bola o neustálych útrapách a snahe ich prekonať. Samozrejme, študoval som a cestoval, kamarátil som sa s dievčatami a robil som to, čo by robili obyčajní vysokoškoláci. Nakoniec som sa útrap, ktoré som dovtedy mal, naozaj zbavil a obrátil sa k novým výzvam.

Pri zamestnaneckej skúške bolo rozhodnuté, že sa zamestnám u výrobcu zdravotníckych pomôcok v Tokiu. Dostal som pochvalný posudok od vysokoškolských pedagógov, spriaznených osôb z rodného mesta a všetkých, ktorí mi poskytli štipendijné prostriedky na túto neľahkú prácu. Celkové ročné tržby spoločnosti boli dosť malé, okolo 10 miliárd jenov, ale mala potenciál v budúcnosti rásť. Pridelili ma na technologické oddelenie vývoja biomateriálov, ktoré sú pre telo šetrnejšie. Po nástupe do tejto spoločnosti bolo naozaj zábavné vyvíjať s mojimi šéfmi nové veci. Mojou ambíciou bolo pokračovať v dovtedajšej práci. Po siedmich rokoch boja od nástupu na strednú až po ukončenie univerzity som sa však rozhodol prijať výzvu a pokúsiť sa lietať sám so svojimi myšlienkami. Mal som namierené do zahraničia, do Nemecka alebo Španielska, študovať na postgraduálnej škole chemický odbor. Cítil som, že chcem znovu získať svoje pravé ja. Dôvodom štúdia na vysokej škole v zahraničí bolo, že som si chcel trochu viac sadnúť a tvrdo pracovať na štúdiu. Pripravoval som sa na štúdium v zahraničí a rozhodol som sa počkať na informácie od ministerstva školstva o štúdiu v Európe, v Nemecku alebo Španielsku. Potom ma však kontaktoval človek z ministerstva školstva a povedal: „Mám ponuku na skúšku do Československa, tak by ste ju mali urobiť.“ Je to tá istá Európa, ale mal som obavy, pretože to bola iná krajina než tá, ktorú som pôvodne chcel, ale rozhodol som sa, že tú šancu vezmem.

Skúšky som zložil a tak som sa rozhodol staviť svoju mladosť na dva roky štúdia v Československu, komunistickej krajine. Toto rozhodnutie, ktoré potom výrazne zmenilo môj život, bolo mojím osobným rozhodnutím bez toho, aby som niekoho žiadal o radu alebo názor. Keď som s firmou konzultoval študijný program v zahraničí, myslel som si, že musím skončiť pracovný pomer, ale prezident firmy ma pri stretnutí povzbudil: „Vezmite si špeciálnu dovolenku a nech sa Vám darí.“ 

V roku 1974, vo veku 26 rokov, som prvýkrát dostal príležitosť otvoriť sa novej vyzve a zaveslovať do neznámeho oceánu.

---

Esej z prekladu knihy THE NAKED TRUTH

Osamu Minoo: NAHÁ PRAVDA, Vydavateľstvo Sanseido, 2021

Z japonského originálu s podporou Google Translate
voľne preložila Viera Minoo, marec 2022.

Táto esej je mierne skrátená.